Toto je Meri. Meri vždy dobijú baterky lietadlá. Jej prvá spomienka na Sympo je, ako dostala ospravedlnenku do školy a ako STAFF v piatok ráno začala chystať balíčky pre účastníkov v Dolnej Tižine.

V rámci SympoTímu sa veľmi teší z každého nového prihláseného účastníka!

Toto je Kami, energiu jej dobíja pečenie koláčikov, ktorými môže trochu radosti posunúť aj ostatným. Jej prvá spomienka na Sympózium je spojená s vystupovaním z vlaku na stanici Žilina-Záriečie, kde hneď bolo cítiť atmosféru Sympózia.

Momentálne sa stará o získavanie a úkolovanie staffákov.

Toto je Okurka, pre ktorého existenciu je káva a nabíja ho jej príprava a, samozrejme, hlavne konzumácia. Jeho najstaršia spomienka spojená so Sympóziom je nacvičovanie spoločenského tanca na workshope so SĽUKom, ktoré mu pravdepodobne vtedy veľmi nešlo, ale užil so to a má to ako peknú spomienku.

Teraz sa stará s Kamilkou o fungovanie staffákov, pretože aj vďaka nim Sympo bude fičať.

Toto je Veronika, ale zvyknú jej hovoriť Veronička. Vôňa výbornej kávy (a zákusok!… a nemusí to byť v uliciach Paríža) ju dobíja a robí šťastnou. Jej najstaršia spomienka so Sympóziom sa datuje k roku 2017, kam šla len vypomáhať.

Teraz je jej drahé, keď si nájde trochu času za oceánom naplniť programové bloky čímsi, čo vdýchne tomuto ročníku tú správnu arómu!

Toto je Tyči. Tyči energiu dobíja v samote na prechádzke alebo s knihou. Prvá spomienka na Sympózium sa týka toho v Dolnej Tižine, kde zistil, že existuje skautka so ženskou verziou jeho prezývky (Tyči pozdravuje Tyčku!).

Najviac ho teší, keď sa stretáva s tímom na mieste konania Sympózia a predstavuje si, ako to bude fičať v plnom prúde.

Toto je Sestra. Sestra vidí svoju radostnú jeseň života na svojej alpačej farme, kde otvorí kaviareň AlPaccino s výbornou kávou, krásnymi obrazmi a podnetnými diskusiami a samozrejme – alpakami. Kým sa k nej prepracuje, chodí venčiť alpaky kade tade po svete.
Doteraz si spomína na svoje prvé Sympózium v Dolnej Tižine, kde hlavnou témou smaltalku nebolo počasie, ale údiv účastníkov, že sú na brutálnej skautskej akcii, ktorú organizuje niekto pre nich a všade okolo sú samí rovesníci – dospeláci. (čudesná chyba? v matrixe dospelého dobrovoľníka, ktorú po VLŠ tak bežne nezažije).
Sympózium ju proste od začiatku dostalo a chýbalo jej natoľko, že tento radostný údiv chcela dopriať aj iným a tak sa z nej stala.. hmm..

Sestra v akcii alebo dievča pre všetko tohtoročného Sympózia.

Toto je Lucka, ktorá okrem iného dobíja energiu hľadaním pekných detailov. Jej najstaršia spomienka spojená so Sympóziom sú prípravy úplne prvého ročníka, konkrétne príprav núdzových riešení v prípade, že v Dolnej Tižine nastane zombie apokalypsa.

A teraz sa najviac teší, keď môže na sociálnych sieťach zverejniť program siedmeho ročníka.

Toto je Fiškuska.

Hľadá, objavuje, oslovuje a dohoduje lektorov a spíkrov s cieľom urobiť 7. ročník Sympózia nezabudnuteľným zážitkom pre účastníčky a účastníkov.

Toto je Katka.

Katka je expertka cez komunikáciu a dohadovanie spoluprác, partnerstiev a sponzorov. Podarilo sa jej vybaviť také šmakociny pre Sympózium, že až zvyšok tímu občas nechápe.

Ako najlepšie predstaviť Portviša? Čo tak autentickými citáciami zo sociálnych sietí od ľudí, ktorí ho poznajú už dlhé roky?

„Portviš je pravdepodobnejšie ten najdivnejší človek, ktorého som kedy stretol.“ (M. S., Rakúsko)
„Portviš je taký iný, ale v dobrom.“ (H. R., Trnava)
„LOL… Portviš je vůl🙂 (ale v nejlepším slova smyslu).“ (A. S., Praha)
„Ty Portviši, seš takovej trochu nemožnej.“ (M. W., Brno)
„Somár. Trubka.“ (L. J., Bratislava)

Webmajster – čo viac dodať 🙂.

Keď prídete na Sympózium a budete obdivovať všetky kreatívne detaily dotvárajúce atmošku Sympa… Tak to je Kenina práca!

Sympoguru a konzultantka, ktorá nám nielenže pomohla svojimi cennými radami pri organizácii, ale sama sa aj aktívne podieľala na zháňaní a dohadovaní spíkrov.

Vzal rozpadnutý web a postavil ho opäť na nohy!